VEČER AUTENTICKÉHO FOLKLÓRU / HROCHOŤ

Popis podujatia

Účinkujú: Folklórny súbor Hrochoťan, ľudová hudba pod vedením Mateja Berkyho Paľáča a sólisti s Hrochoťanu

Medzi prvými, ktorý zaznamenal vo zvukovej a filmovej podobe hrochotské ľudové umenie, bol etnograf a folklorista Karol Plicka. V druhej polovici 20. rokov 20. storočia navštívil Hrochoť a zdokumentoval klenoty našich tradícii vo filmoch „Za slovenským ľudom“ (1928) a „Po horách, po dolách“ (1929). Folklórna skupina začala svoju činnosť ako organizovaný dedinský kolektív v roku 1949, kedy sa prvý krát predstavila so svojim programom na dožinkových slávnostiach v Dolnej Mičinej. V neskorších rokoch folklórna skupina vystúpila na rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach a folklórnych slávnostiach v Detve, vo Východnej, v Heľpe, v Strážnici a ďalších miestach, kde získala viacero uznaní a ocenení. Folklórna skupina bola pozývaná aj do rozhlasu a televízie a reprezentovala hrochotské ľudové umenie aj v zahraničí.

Zakladajúcimi a dlhoročnými členmi folklórnej skupiny boli Juraj Dorotovič-Vereš, Martin Sláva, Ján Poničan-Kubík, Martin Selecký-Hrubčo, Ondrej Šimko-Fiško, ďalšími tanečníkmi z pôvodnej skupiny boli Pavel Sláva-Rojko, Ján Šimko-Žilák, Ján Šimko-Frajt, Pavel Mazúch-Dudko, Ondrej Dorotovič-Vereš, Juraj Mazúch-Drdoš. O niečo neskôr sa k skupine pridal Martin Škamla-Srniačik, ktorý je studnicou množstva hrochotských pesničiek a je tzv. žijúcou kronikou obce. V prvých rokoch účinkovali v skupine tri dievčatá ako tanečníčky: Anna Biela, Zuzana Mazúchová a Mária Ondrejková, neskôr sa ku nim pridali ďalšie, najmä ako speváčky. Prví členovia skupiny patrili ku generácii, ktorá poznala všetko, čo človeka počas života v dedinskom prostredí obkolesovalo a to od kolísky až po hrob. Bola to generácia, ktorá pri vystúpeniach nemusela napodobňovať, pretvarovať, bola svojská, autentická, predstavovala samu seba. Boli predstaviteľmi aktívnych nositeľov ľudových tradícií.

Neoddeliteľnou súčasťou folklórnej skupiny bola hrochotská ľudová cigánska hudba, ktorá patrila medzi najrázovitejšie, štýlovo najčistejšie na Slovensku. Svojou technikou hry patrili hrochotskí muzikanti medzi popredných na Podpoľaní ale aj v širokom okolí. V období najväčšej popularity hrochotskej ľudovej cigánskej hudby došlo k spojeniu dvoch klanov Paľáčovcov a Litovcov,  neskôr vystupovali so skupinou už len Paľáčovci. Ďalšou kapelou, ktorá pôsobila so skupinou bola ľudová hudba Mateja Kováča a v súčasnosti vystupuje ľudová hudba pod vedením Mateja Berkyho Paľáča.

Počas dlhoročného fungovania vytvorila skupina množstvo programov a získala mnoho ocenení. V posledných rokoch sa folklórna skupina pod vedením Anny Očenášovej venovala zachovávaniu zvykov, tradícií a zaznamenala ich aj v podobe ľudových piesní na CD „Dobre bolo v Hrochoti dedine“ (2011), DVD a CD „Hrochotská svadba“ (2014), CD „Vianoce na Hrochoti“ (2020). Účinkovala viac krát v televíznej cyklickej relácii Kapura, v televízii Folklorika a v ďalších rozhlasových cykloch ako napr. Hrajteže mi, hrajte. Základom činnosti skupiny sú spomienky, pamäte najstarších členov skupiny, obyvateľov obce, na základe ktorých sa snaží uchovávať hrochotské ľudové umenie v jeho autentickej podobe. Folklórna skupina sa snaží motivovať a pracovať s mladšou generáciou, aby zabránila tomu, že naše zvyky upadnú do zabudnutia a zároveň zabezpečila, že hrochotská pieseň bude naďalej živou.

Podujatie sa koná pod záštitou Jána Hrčku, starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka v spolupráci s Vladimírom Bajanom, ProFolklorika n.f.

Podujatie podporilo nadácia SPP