Popis podujatia

MIDGE URE vocal of ULTRAVOX na zámku

Ultravox vystúpil na Live Aid pred 72 000 ľuďmi na štadióne Wembley v Londýne 13. júla 1985. Podujatie zorganizovali Sir Bob Geldof a Midge Ure s cieľom získať finančné prostriedky na etiópsky katastrofálny hladomor. Koncerty, ktoré sa vysielali po celom svete prostredníctvom jedného z najväčších satelitných spojení všetkých čias, videlo približne 40 % svetovej populácie. Vystúpenie Ultraoxu na Live Aid videlo 72 000 ľudí na štadióne Wembley v Londýne 13. júla, 1985. 

Midge Ure ktorý je držiteľom ocenení v rámci Ivor Novello Awards, Grammy Awards, ASCAP London Music Awards spolu s množstvom zlatých a platinových platní, skutočne nie je potrebné obsiahlo predstavovať. Hudobný úspech sa málokedy meria v časovom rozpätí dlhšom ako niekoľko rokov, ak nie v často citovaných „pätnástich minútach“ Andyho Warhola, takže skutočnosť, že v čase, keď sa Midgeov singel „If I Was“ dostal v roku 1985 na prvé miesto, mal za sebou už niekoľko hudobných životov vtesnaných do 10-ročnej profesionálnej kariéry, a to hovorí za všetko - Slik, The Rich Kids, Thin Lizzy, Visage, Ultravox a, samozrejme, najslávnejšia jednorazová skupina v dejinách hudby, Band Aid - toto všetko malo už vtedy rozhodujúci navigačný vplyv v jeho hudobnom smerovaní.

Je tiež potrebné zmieniť sa o Midgeovej hudobnej réžii série rockových koncertov pre The Prince's Trust, Night of the Proms, Wicked Women pre Breakthrough Breast Cancer a na počesť Nelsona Mandelu; o jeho produkcii nahrávok pre Phila Lynotta, Stevea Harleyho a nespočetnom množstve ďalších; jeho réžii videoklipov k nezabudnuteľným hitom skupín Fun Boy Three, Bananarama a ďalších, prípadne o celej škále prelomových singlov skupiny Ultravox; o televíznej, divadelnej a filmovej hudbe od „Max Headroom“ až po javisko a veľké plátno.

Midge sa predstavil širšej verejnosti počas krátkeho a opojného tínedžerského úspechu so Slikom. V Deň svätého Valentína v roku 1976 vystriedal ich singel „Forever And Ever“ na prvom mieste v Spojenom kráľovstve hit „Mamma Mia“ skupiny Abba. Midge čoskoro prerástol popové dimenzie skupiny Slik a v nasledujúcom roku sa ho ujal Glen Matlock, bývalý člen Sex Pistols, pre svoju novú formáciu Rich Kids, ktorá sa dostala do rebríčka s vlastným EMI singlom začiatkom roka 1978 uprostred lavíny zájmu zo strany tlače. V roku 1979, keď už jeho meno figurovalo v kontaktných zoznamoch mnohých hudobníkov, bol Ure oslovený Billym Curriem, Chrisom Crossom a Warrenom Cannom, aby sa stal novým frontmanom skupiny Ultravox.

Na začiatku 80. rokov mala skupina veľký vplyv na novoromantické a elektro-popové hudobné hnutie tohto obdobia. Ich úspešnou poznávacou značkou sa stalo spojenie silných gitarových riffov Midgea so zvučnými rozsiahlymi syntetizátorovými motívmi, enigmatickým vystupovaním a najmodernejšími vizuálnymi efektmi. Skladby ako „Reap the Wild Wind“, „Dancing with Tears in My Eyes“, „Love's Great Adventure“ a nadčasová „Vienna“ z roku 1981 sa stali obrovskými celosvetovými hitmi, keďže sa s úžasnou pravidelnosťou umiestňovali v rebríčkoch nielen v rámci singlov, ale aj so siedmimi po sebe nasledujúcimi albumami v prvej desiatke, a to iba v priebehu šiestich rokov. Skladba „Vienna“ bola nedávno vyhlásená za druhý najobľúbenejší národný singel 80. rokov, čím sa konečne dostala na vytúženú najpoprednejšiu pozíciu!

Samozrejme už v tom období mal príbeh Midgea Urea niekoľko samostatných kapitol. V roku 1980 napísal a produkoval skladbu „Fade to Grey“ pre Visage, v lete 1982 sa so svojou prvou nahrávkou pod vlastným menom dostal do top 10 - s jeho atmosférickým spracovaním piesne „No Regrets“ od Toma Rusha, ktorú o pol tucta rokov skôr preslávili Walker Brothers.

Potom prišiel 25. november 1984, historický deň pre Midgea a celú populárnu hudbu, kedy sa pod Ureho produkčnou taktovkou stretlo 36 umelcov združených pod spoločným názvom Band Aid v SARM Studios v západnom Londýne. Nahrali pieseň „Do They Know It's Christmas?“, ktorú práve napísal s Bobom Geldofom ako úprimný a výstižný príspevok hudobného priemyslu na zmiernenie hladomoru v Etiópii. 600 000 kusov nahrávky predaných v prvom týždni len v Spojenom kráľovstve bol len začiatok: 800 000 ďalších sa predalo v druhom týždni, viac ako tri milióny na celom svete a nezastaviteľné emócie, ktoré tento projekt vyvolal, viedli k Live Aid - celosvetovému koncertu v lete 1985, ktorý, bez akéhokoľvek preháňania, prehovoril za celú generáciu.

V priebehu niekoľkých mesiacov sa na pomoc hladujúcim v Afrike vyzbieralo neuveriteľných 8 miliónov libier a Geldof sa vyjadril, že bez Ureho počiatočného nadšenia pre túto myšlienku, nehovoriac o jeho rýchlo spísanom koncepte k singlu, by sa Band Aid ani Live Aid nemohli

 uskutočniť.

Len dva mesiace po Live Aid sa Midge vrátil na prvé miesto britskej hitparády, tentoraz pod vlastným menom, so singlom „If I Was“ a na jeseň mal k nemu hotový sólový album s názvom „The Gift“, ktorý sa umiestnil na 2. mieste. Nasledovali ďalšie sólové albumy vydané v BMG: „Answers to Nothing“ v roku 1988 a „Pure“ v roku 1991.

Po zrode nového albumu „Breathe“ v roku 1994 nasledovalo ďalšie rozsiahle turné. Kampaň Swatch priniesla pre nahrávku v roku 1998 veľkolepé obnovenie jej medzinárodného dosahu. Album a rovnomenný singel sa následne väčšinu času daného roka umiestňovali v top dvadsiatke v celej Európe a na prvom mieste v Taliansku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Len v Európe dosiahol predaj albumu „Breathe“ viac ako pol milióna kusov. Uznávaný nemecký skladateľ Eberhard Schoener pozval Midgea Urea, aby vystúpil na znovuotvorení Postupimského námestia v Berlíne pred približne 500 000 divákmi.

Čoskoro potom sa Midge neúnavne venoval produkcii a písaniu hudby s rôznymi uznávanými aj neznámymi umelcami alebo komponoval pre nich vo svojom štúdiu v Bathe a tiež sa venoval písaniu hudby k filmom.